Bez bázne a hany

„....rytier je skutočne neohrozený a chránený z každej strany, lebo jeho dušu chráni brnenie viery, kým jeho telo chráni brnenie z ocele. Tak je dvojnásobne obrnený a nemusí sa báť démonov ani ľudí.“ (sv. Bernard z Clairvaux, De laude novae militiae)


Kde že sú, kde sú?
Tí čo majú česť,
Čo meč v ruke nesú,
alebo pozdvihnutú päsť.

Pozdvihnuté na obranu ideí,
v ktoré pevne veria,
nikto dnes už neverí,
že srdcia takto horia.

Že môže duša vzplanúť,
činiť celkom nezištne,
v mene ideí svaly napnúť,
a bojovať mrštne.

Kde že sú tí, čo sa smrti smejú?
keď proti nej kráčajú,
tak rezko si pejú,
v očiach cti oheň pri tom majú.

Kde sú rytieri Bernardovi?
ako o nich písali,
rytieri celkom noví,
čo sa smrti nebáli.

Odvaha a dosť vytrvalosti,
česť, sila a disciplína,
to rytiera sú cnosti,
keď sily svoje pre myšlienku vzpína.

A kde sú čestní muži títo?
čo verní sú myšlienke pevnej?
Cháronovi už zaplatili mýto,
ich telo hnije v zemi čiernej.

Ostala len chamraď a zbabelci,
hrdinov smrť často kosí,
všetci sme bojazliví bezverci,
snáď odvahu mi dodá čosi.

Odvahu na činy hodné muža,
čo rytierom sa zve,
čo srdce má ako ruža,
a ani démona sa nezľakne.

To je moja túžba silná,
kto vie čo z nej vzíde,
verím však, že nieje mylná,
nech smrť príťažlivá jedného dňa príde.