streda 14. októbra 2015

NEPOMENOVANÁ

Raz v zámockom obloku sedela žena,len v Evinom rúchu zaodená,
bola to sparná letná noc,
iba vánok jej prišiel na pomoc.

Hral sa s jej dlhými vlasmi,
ako keď na poli preháňa sa klasmi,
vial jej do nich svoju dušu chladnú,
občas tak odkryl jej šiju ladnú.

Kvapky potu stekali jej po krku,
cez prsia po brušku až k rozkroku,
mesačným svitom žiarila každá z nich,
nevedno koľko bolo ich.

Odrazu ju z mrákot čosi prebralo,
to mohutné psisko na mesiac zavylo,
pozrela na psa čo na lunu vyl,
na jej tvári sa úsmev objavil.

Pamäť jej totiž spomienku skytala,
keď sa tu raz pred zimou skrývala,
prišiel s ňou cudzinec bláznivý,
no obaja boli blázni vášniví.

Ich hry by konca nemali,
keby ich sny do spánku nevzali,
ráno keď sa len so psom prebudila,
či bol to sen, či skutočnosť netušila.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára