VLK

Kráča vlk krajinou slobodne,sťa víchor preháňa sa,
kým ho v hrudi nebodne,
z kopca nezgúľa sa,

Ranený vlk nie je ovca,
zavetril už zákerného lovca,
človek znova na cieľ mieri,
kým naňho vlk zuby cerí,

Hoc ranený, rozbehne sa proti zbrani,
s vervou beží, krv mu prúdi z rany,
muž, má už zviera na muške,
v tom mu ono skočí po puške,

výstrel účinku sa minul,
snáď niekde v zemi sa pominul,
vlk znova po človeku skočil,
ten vybral nôž, keď to zočil,

Neskoro sa však na obranu chystá,
v jeho očiach, smrť sa zračí istá,
šelma zubami už jeho mäso okúsila,
však tečúc z rany opúšťa ju sila,

Lovec sa už veľmi chabo bráni,
po tele otvárajú sa mu rany,
jeho tvár, telo aj údy blednú,
krv jeho i vlkova, zmiesila sa v jednu,

Takto lovec a jeho obeť spolu dušu vypúšťajú,
kto je však obeť a kto lovec?
to je už jedno, keď na zem vedno krvácajú,
boli to niekedy dva tvory vôbec?

Ak áno, tak umreli v jedno a spolu teraz žijú,
v jednu chvíľu, na mesiac práve hlasno vyjú,
ak sa dnes v noci pozrieš von z obloku,
môžeš ich vidieť kráčať v jednom tele bok po boku...