VRČANIE

Nemôžem dnes zaspať znovu,mesiac dostal sa do novu,
nejde to, nejde, nejde,
vedz, že len tak to neprejde.

Tá myšlienka mi myseľ žerie,
ani chirurg ju odtiaľ nevyberie,
skalpelom šmyk sem, šmyk tam,
stále ju - myšlienku prekliatu v hlave mám.

Zo tmy na mňa zuby cerí,
trasiem sa z nej strachom celý,
jej tesáky čo nikdy sa nezastavia,
sú stále bližšie mojej mysle zdravia.

Viem, čo zač je táto mánia,
ak neprejde, bude zo mňa beštia,
čo zápach zhnitej krvi z papule jej razí,
nôž do srdca s úsmevom ti vrazí.

V potokoch sa kúpať karmínovej krvi,
je jej záblesk v mojej mysli prvý,
výkrik do tmy som začul odrazu,
môj hlas vmaľoval ho, do nočného obrazu.

Už svoj cieľ dosiahla,
úplne myseľ moju zasiahla,
drží ju pevne v kostnatých rukách,
ja trpím v šialených mukách.

Nôž už v pästi držím,
neviem ako dlho sa udržím,
niekto umrie v túto chvíľu,
budeš to ty, milý priateľu.